Každoročne je najväčším dobrodružstvom školských dní Škola v prírode. Tá tohtoročná bola v nezvyčajnom termíne, na začiatku školského roka.
S menšou obavou sme 7. septembra ráno o ôsmej nastúpili pred základnou školou v Považanoch do autobusa. S ubiehajúcimi kilometrami a pribúdajúcimi dažďovými kvapkami v nás rástlo napätie, aké počasie bude v Tatrách. Hneď po príchode do penziónu Lomnický v Starej Lesnej sa Tatry hrali s nami na skrývačku. Darilo sa im to počas celého pondelka. Ale v utorňajšie ráno sa nám ukázali v plnej kráse. A také zostali aj počas celej školy v prírode.
Tak sme to využili a v utorok dopoludnia sme sa túlali po lesných chodníčkoch v Starej Lesnej. Bola to príjemná prechádzka plná slnka, detského džavotu, spoznávania rastlín, hmyzu, počúvania zvukov lesa. Stretli sme aj seniorov z Nového Mesta nad Váhom, ktorí poznali aj starých rodičov niektorých našich žiakov. Po výdatnom obede sa už popoludnie nieslo v znamení súťaží, športu, pohybu na čerstvom vzduchu a v utužovaní vzájomných vzťahov medzi deťmi.
Streda sa niesla v znamení „veľkej“ turistiky do Tatranskej Lomnice. Bol to osemkilometrový okruh, počas ktorého sme obdivovali majestátnosť Lomnického štítu, miestnu prírodu a Astronomický náučný chodník v Starej Lesnej. Po výdatnej turistike naše deti čakal aj výdatný slniečkarsky animačný program a večer diskotéka, na ktorej ukázali svoj tanečný a spevácky talent. A hlavne svoju družnosť.
Vo štvrtok sa učilo. Doslova. Celé dopoludnie deti vypracovávali pracovné listy z matematiky a slovenského jazyka a svoj najkrajší zážitok zo školy v prírode mladší žiaci nakreslili a tí starší opísali v slohovej práci. Ich postrehy, názory a vyznania boli veľmi pekné a pravdivé, chvíľami dojímavé a poučné zároveň.
Štvrtkový večerný program s animátormi zo Slniečka bol veľmi emotívny. Naši žiaci sú naozaj veľmi citliví a vedia oceniť to, keď sa im niekto naplno venuje. Rozlúčka nemala konca kraja.
V piatok ráno prebehla ešte veľká „tričková“ podpisová akcia, naposledy sme sa rozlúčili s animátormi a aj s Tatrami, ktoré sa opäť s nami hrali na skrývačku. Asi preto, že im bolo za nami smutno...
Bol to krásny týždeň. Päťdesiatsedem detí prežilo päť krásnych dní, naplnených aktivitami, družnými rozhovormi a chvíľami, kedy mohli utužiť svoje priateľstvá. Veríme, že aj v budúcom školskom roku bude škola v prírode aspoň taká dobrá, ako tá tohtoročná.
